Asi rok sme s Luckou boli v redakcii samé. Naháňali sme si článočky, prosíkali sme o básničky, mordovali sa s počítačom. No potom prišli nový prváci, a medzi nimi aj Ivo Buraj. Navonok tichý chlapec, ale veľmi šikovný a zanietení pre písanie. Okamžite sa dal s nami dokopy, a tiež doviedol aj dvoch svojich spolužiakov. Teraz, v takejto zostave sa Habitat už poriadne rozbehol. Týmto sa chcem poďakovať všetkým, ktorý nám pri tvorbe Habitatu pomáhajú a podržia nás. Viem, že Habitat nie je dokonalý, možno by ste čakali lepšiu úpravu, no myslím, že hlavne ide o to, aby na našej škole bol priestor pre vyjadrenie svojho názoru. Veď predsa žijeme v demokratickej krajine, a preto máme právo povedať, čo si myslíme a čo sa nám nepáči. Habitat je tu práve nato.